Volám sa Melánia mám 15 rokov. Brala som drogy ale už som prestala. Bojovala som s tým 3 roky. Ale pomocou mami som to zvládla.
„Idem do školy. Ahoj mami!“ Pred dvoma dňami sa mi začala škola. Chodím už na strednú a vo vedľajšej triede sa mi strašne páči jeden chalan. Je tiež nový ako aj ja. Má 15 rokov a volá sa Patrik. Chcem sa s ním zblížiť. Niekedy sa mi zdá že aj on si ma už všimol. Máme spolu výtvarnú, hudobnú a jazyky. Vtedy od neho skoro vôbec neodhodím zrak. A ako sa na neho dívam všímam si aj to že aj on sa pozrie sem-tam na mňa. Otočila som od neho zrak a dívala sa von oknom, milujem prírodu. Keď zrazu som zacítila ako kebyže po mne niekto niečo hodil. Na zemi som našla papierik. Nikto sa na mňa nedíval myslela som si že je to Tina lebo s ňou si zvyčajne píšem. Otvorila som ho a čítala som. Bolo tam napísané:
„Melánia som Paťo myslím si že vieš kto som. :DD Neviem ako ti to mám povedať a tak som sa rozhodol že ti to radšej napíšem. Hneď na začiatku školského roka som si ťa všimol si veľmi pekná. Chcel by som s tebou tráviť viac času. Čo tak dnes o sedemnástej tu pred školou??“
A týmto to skončil pozrela som sa na neho a on sa díval na mňa. Kývla som hlavou a v duchu som si povedala: „ Po ničom inom som netúžila jasné že áno“
Usmial sa na mňa tak som mu úsmev vrátila.
Keď som prišla domov nad ničím iným som nerozmýšľala iba nad tým a stále som si ten papier čítala. Mama bola v robote a otca nemám. Blížila sa tá hodina a ja som už bola od tretej nachystaná. Prechádzala som sa s jednej miestnosti do druhej až kým nebolo pol sedemnástej (takže 16:30). Keď už ta hodina prišla išla som sa ešte raz navoňavkovať a dala som si žuvačky do vačku. Už som bola blízko školy a tam ich bolo strašne veľa a samí chalani. Nevedela som či tam je aj Paťo. Až kým som nezapočula výkrik: „Ahoj Mel tu sme!“ Išli sme sa prejsť a Paťo ma chytil za ruku. Pozrela som sa na neho a on sa díval na mňa usmiala som sa a on si ma pritisol k sebe a pobozkal ma. Bol to ten najkrajší bozk. Nemalo som ani potuchu kde vlastne ideme. Ale radšej som sa nič nepýtala. V hlave mi behali všelijaké otázky, ale nezaoberala som sa nimi. Zrazu sme zastali a jeden s nich zakričal: „Sme v cieli!“ Chvíľu som sa len tak nechápavo dívala, ale potom som zacítila že Paťova ruka sa od mojej vzďaľuje. Ale netrvalo to dlho a znovu sa ma chytil. Vošli sme do niakej garáže. Posadali sme si bolo tam dokonca miesto aj pre mňa všetci si vytiahli cigarety vrátene Paťa. Pozrela som sa na neho škaredým pohľadom a on sa iba usmial a otočil krabičku ku mne a povedal: „Daj si je to perfektný pocit.“ Otočila som si od neho hlavu a pozrela sa opačným smerom. Nikdy by ma ani nenapadlo že on bude fajčiť. Chytil ma za ruku a tak som sa k nemu otočila. „Povieš mi niečo o tom prečo to robíš?“ pozrela som sa na neho znechuteným pohľadom. „Poviem ti o tom iba toľko, ja som nechcel ale musel som fajčím, pijem a beriem aj drogy. Nerobím to naschvál ale zo smútku zomreli mi obidvaja rodičia pri autonehode a to ma dostalo na takéto myšlienky. Prepáč mi to.“ Rozplakal sa. Objala som ho a on sa na chvíľu ukľudnil. Zrazu prišiel jeden svalnatý chlap a doniesol im balíky ktoré boli plné drog. Bola som ticho len som sa dívala že čo sa vlastne deje. Vysýpali tie balíčky na stôl celá miestnosť od nich smrdela a ja som sa zasa do toho dostala. Je to ta najkrajšia vôňa ktorú som kedykoľvek voňala. Predávkovala som sa aj Paťo dali sme si trochu viac ako sme mali. Nevedeli sme prestať. Zrazu sme sa dostali do bezvedomia. Všetci odišli nechali nás tak a nezavolali mám ani sanitku. Nepochopila som to. Neviem po akom čase, ale prišla tam sanitka nemám ani potuchu kto ju mohol zavolať ale naše životy sa skončili. A tým sme sa zabili mojou hlúposťou. Prepáč Mami.
Neberte drogy nie je to cukrík je to jed. Drogy nie! Chcete skončiť ako my?! Prestaňte! Lepšie povedané nezačnite!
Volám sa Melánia mám 15 rokov. Brala som drogy ale už som prestala. Bojovala som s tým 3 roky. Ale pomocou mami som to zvládla.
„Idem do školy. Ahoj mami!“ Pred dvoma dňami sa mi začala škola. Chodím už na strednú a vo vedľajšej triede sa mi strašne páči jeden chalan. Je tiež nový ako aj ja. Má 15 rokov a volá sa Patrik. Chcem sa s ním zblížiť. Niekedy sa mi zdá že aj on si ma už všimol. Máme spolu výtvarnú, hudobnú a jazyky. Vtedy od neho skoro vôbec neodhodím zrak. A ako sa na neho dívam všímam si aj to že aj on sa pozrie sem-tam na mňa. Otočila som od neho zrak a dívala sa von oknom, milujem prírodu. Keď zrazu som zacítila ako kebyže po mne niekto niečo hodil. Na zemi som našla papierik. Nikto sa na mňa nedíval myslela som si že je to Tina lebo s ňou si zvyčajne píšem. Otvorila som ho a čítala som. Bolo tam napísané:
„Melánia som Paťo myslím si že vieš kto som. :DD Neviem ako ti to mám povedať a tak som sa rozhodol že ti to radšej napíšem. Hneď na začiatku školského roka som si ťa všimol si veľmi pekná. Chcel by som s tebou tráviť viac času. Čo tak dnes o sedemnástej tu pred školou??“
A týmto to skončil pozrela som sa na neho a on sa díval na mňa. Kývla som hlavou a v duchu som si povedala: „ Po ničom inom som netúžila jasné že áno“
Usmial sa na mňa tak som mu úsmev vrátila.
Keď som prišla domov nad ničím iným som nerozmýšľala iba nad tým a stále som si ten papier čítala. Mama bola v robote a otca nemám. Blížila sa tá hodina a ja som už bola od tretej nachystaná. Prechádzala som sa s jednej miestnosti do druhej až kým nebolo pol sedemnástej (takže 16:30). Keď už ta hodina prišla išla som sa ešte raz navoňavkovať a dala som si žuvačky do vačku. Už som bola blízko školy a tam ich bolo strašne veľa a samí chalani. Nevedela som či tam je aj Paťo. Až kým som nezapočula výkrik: „Ahoj Mel tu sme!“ Išli sme sa prejsť a Paťo ma chytil za ruku. Pozrela som sa na neho a on sa díval na mňa usmiala som sa a on si ma pritisol k sebe a pobozkal ma. Bol to ten najkrajší bozk. Nemalo som ani potuchu kde vlastne ideme. Ale radšej som sa nič nepýtala. V hlave mi behali všelijaké otázky, ale nezaoberala som sa nimi. Zrazu sme zastali a jeden s nich zakričal: „Sme v cieli!“ Chvíľu som sa len tak nechápavo dívala, ale potom som zacítila že Paťova ruka sa od mojej vzďaľuje. Ale netrvalo to dlho a znovu sa ma chytil. Vošli sme do niakej garáže. Posadali sme si bolo tam dokonca miesto aj pre mňa všetci si vytiahli cigarety vrátene Paťa. Pozrela som sa na neho škaredým pohľadom a on sa iba usmial a otočil krabičku ku mne a povedal: „Daj si je to perfektný pocit.“ Otočila som si od neho hlavu a pozrela sa opačným smerom. Nikdy by ma ani nenapadlo že on bude fajčiť. Chytil ma za ruku a tak som sa k nemu otočila. „Povieš mi niečo o tom prečo to robíš?“ pozrela som sa na neho znechuteným pohľadom. „Poviem ti o tom iba toľko, ja som nechcel ale musel som fajčím, pijem a beriem aj drogy. Nerobím to naschvál ale zo smútku zomreli mi obidvaja rodičia pri autonehode a to ma dostalo na takéto myšlienky. Prepáč mi to.“ Rozplakal sa. Objala som ho a on sa na chvíľu ukľudnil. Zrazu prišiel jeden svalnatý chlap a doniesol im balíky ktoré boli plné drog. Bola som ticho len som sa dívala že čo sa vlastne deje. Vysýpali tie balíčky na stôl celá miestnosť od nich smrdela a ja som sa zasa do toho dostala. Je to ta najkrajšia vôňa ktorú som kedykoľvek voňala. Predávkovala som sa aj Paťo dali sme si trochu viac ako sme mali. Nevedeli sme prestať. Zrazu sme sa dostali do bezvedomia. Všetci odišli nechali nás tak a nezavolali mám ani sanitku. Nepochopila som to. Neviem po akom čase, ale prišla tam sanitka nemám ani potuchu kto ju mohol zavolať ale naše životy sa skončili. A tým sme sa zabili mojou hlúposťou. Prepáč Mami.
Neberte drogy nie je to cukrík je to jed. Drogy nie! Chcete skončiť ako my?! Prestaňte! Lepšie povedané nezačnite!